Peter Novák oslávil polstoročnicu aj v kruhu najbližších stolných tenistov

Ďalší z radu päťdesiatnikov

V piatok 23. augusta oslávila svoje päťdesiatiny dlhoročná a stabilná opora ŠKST Humenné Peter Novák. V pohostinstve na Valaškovciach, domácom neoficiálnom stánku hráčov ŠKST, sa zišla dospelá hráčska zložka, ktorá jubilantovi zaželala najmä pevné zdravie a ešte množstvo ďalších rokov so stolnotenisovou raketou v ruke.

So stolným tenisom začínal pomerne neskoro

Peter sa k stolnému tenisu dostal skôr náhodou. V čase, keď sa v Humennom otvárala nová stolnotenisová herňa na sídlisku III začiatkom osemdesiatych rokov minulého storočia, ako trinásťročný žiak siedmeho ročníka sa spolu so svojimi mladšími bratmi Štefanom, Martinom ako aj ďalšími kamarátmi zo zvedavosti vybrali pozrieť do novučičkej špecializovanej herne. V tom čase robil stolnotenisový klub TJ Chemkostav Humenné /predchodca súčasného ŠKST Humenné/ prvé nábory. Všetkým trom bratom sa táto hra zapáčila a začali postupne trénovať.

Začínal pod vedením I. Kašubu a F. Jakubova

Ako sám uvádza prvé tréningy boli skôr “krúžkovou činnosťou”, na tréningoch bežne hrávali v rifliach, až neskôr si museli nosiť úbory. Začínal pod vedením Fera Jakubova a Ivana Kašubu, ktorí viedol aj prvé tréningy. Neskôr prišiel do Humenného trénovať a hrať A. Paríšek, ktorý však dochádzal len na víkendy. Trénoval preto aj v sobotu. Spočiatku sa tréningom venoval dvakrát denne, neskôr po príchode K.Tilla to už bolo každý deň, v lete dvojfázovo plus kondička.

Hráči z rozbehnutých lokomotív už nebolo možné dobehnúť

Ako člen mládežníckej základne výraznejšie individuálne úspechy nedosiahol. Bola to daň za to, že začal neskoro a v tom čase sa už nedali herne dobehnúť hráči z Lokomotívy Ruskov, Lokomotívy Košice či Šarišských Michalian, ktorí zbierali úspechy na celoslovenskej úrovni. Navyše, možno ako najväčšie sklamanie z tých čias pociťuje to, že jeho dátum narodenia bol posledným možným dňom zotrvania v danej kategórii. Ak by sa narodil len o jediný deň neskôr, hrával by jednotlivé mládežnícke kategórie, každú o rok dlhšie.

Na úspechy si musel počkať

Napriek tomu ako hráč získal viacero úspechov. Bol členom družstva juniorov spoločne s R. Piňkom, A. Raticom a M. Hamarom, ktoré po prvýkrát v histórii vybojovali pre Humenné dorasteneckú extraligu. Ani tú si však už nezahral, keďže v tom čase už juniorskú kategóriu končil. Tituly však zbieral najmä na okresnej úrovni, keď sa v roku 1987 stal majstrom okresu /Humenné, Snina, Medzilaborce/ v dvojhre a v sezóne 1990/1991 získal so svojím bratom Martinom zlato aj v štvorhre. Na majstrovstvách Prešovského kraja v Humennom vystúpil v roku 2002 v dvojhre na bronzový stupienok, neskôr v Kežmarku získal spoločne s Ľ. Lukáčom vo štvorhre na majstrovstvách PO kraja dokonca zlato.

Trpezlivosť, húževnatosť a hlavne nevzdávať sa

Peter je príkladom hráča, ktorí celý život športoval rád. Ako každého hráča úspech poteší, no dosahovanie úspechov nikdy nebolo jeho jediným a prioritným cieľom. Jeho brat Martin sa ako jeden z mála bývalých humenských hráčov môže napr. popýšiť aj zlatom z majstrovstiev Slovenska, či dokonca striebrom z majstrovstiev Československa v štvorhre, napriek tomu je však Peter jediným z bratskej trojice, ktorý sa stolnému tenisu v súčasnosti aj stále aktívne venuje.

Športový vzor pre svojho syna

Je rád, že v Humennom je dlhodobo pokope dobrá partia, ved ako jeden z mále klubov má dlhodobo minimálnu fluktuáciu hráčov smerom von. Sám nečakal, že sa tomuto športu bude venovať tak dlho, navyše je to indoorový šport, dá sa teda za každého počasia a celoročne. Je si vedomý, že čas strávený mimo domova, ktorý sa venoval svojmu obľúbenému športu počas tréningov a zápasov je nenahraditeľne preč. Napriek tomu, možno aj táto skutočnosť prispela k tomu, že k pravidelnému športovaniu priviedol svojho syna, ktorý sa športu systematicky venuje aj v súčasnosti v dospelom veku.

Stolný tenis je lacnejší ako hokej, ale tiež nie je zadarmo

Dokáže porovnať finančnú náročnosť rôznych športov, veď sám má doma bývalého hokejistu. Napriek tomu, že stolný tenis sa s hokejom čo do financií porovnať nedá, spomína si, že ani pre jeho rodičov nebolo v minulosti jednoduché zaplatiť vtedajších 150 Kčs za jedno drevo. V jeho mladom veku sa ťažko zháňalo aj akékoľvek materiálne vybavenie, poťahy kupovali v zahraničí, najmä v Maďarsku. Dnes to majú deti jednoduchšie, materiálneho vybavenia je dosť, no zaplatiť aj 100 EUR za pár poťahov tiež nie je málo. Jeho otec tiež nezištne pomáhal pri organizovaní rôznych podujatí a turnajoch, chodil aj s deťmi na zápasy. Sám však vidí, že dnes je celkovo menšia ochota rodičov viac sa pre šport svojich detí obetovať ako to bolo kedysi. Asi za najväčšiu devízu v minulosti považuje možnosť takmer neobmedzeného tréningu, keďže k dispozícii bola nonstop vlastná herňa. To by pri ďalšom výkonnostnom raste súčasných mladých nádejí bolo asi najväčším prínosom.

Životná filozofia

Pri otázke, akým životným mottom či poslaním sa celý život riadi sa trochu zamyslel. Nie že by nemal čo mladej generácii ponúknuť, ale najmä preto že je to skôr človek praxe ako zdatný rétorik. Na tomto mieste si preto ako autor tohto článku a jeho dlhoročný spoluhráč dovolím akúsi jeho životnú filozofiu a prístup k práci napísať sám z vlastnej skúsenosti. Keď sme v klube v minulosti v hracom priestor potrebovali vymeniť žiarovku /postaviť plošinu a realizovať odbornú prácu/, oslovil som okrem Petra aj ďalšieho vtedajšieho spoluhráča. Kým ten ďalší sa ako prvé opýtal čo za to, Petrova reakcia bola jednoznačná: “kedy začneme”?


Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *