Aj organizovanie športových podujatí podlieha presným pravidlám

Na Slovensku máme už niekoľko rokov komplexnú legislatívu upravujúcu organizovanie verejných športových podujatí. A keďže väčšina stolnotenisových podujatí organizovaných klubmi, či zväzmi od okresnej úrovne až po ten centrálny, sa podieľa na obrovskom množstve súťaží alebo turnajov, povinnosti uložené týmto zákonom platia aj pre nich. Nie každému je ale známe, že za nedodržanie povinností, ktoré napr. zákon organizátorom či usporiadateľom ukladá, sú príslušné orgány oprávnené uložiť aj pomerne vysoké pokuty.

Starší ako zákon o športe

Zákon NR SR č. 1/2014 Z. z. o organizovaní verejných športových podujatí a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol prijatý ešte v decembri 2013. Účinnosť nadobudol 1. februára 2014, teda ešte pred prijatím zákona o športe. V zmysle § 1 tento zákon upravuje podmienky organizovania verejného športového podujatia (ďalej len „podujatie“), oprávnenia a povinnosti organizátora podujatia, činnosť, oprávnenia a povinnosti člena usporiadateľskej služby, úlohy obce a Policajného zboru, povinnosti a zákazy pre účastníka podujatia, podmienky na zaistenie bezpečnosti na podujatí, zodpovednosť a sankcie za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom.

Organizátor podujatia

V zmysle § 3 môže byť organizátorom podujatia právnická osoba /vrátane obce/, fyzická osoba podnikateľ alebo fyzická osoba. A keďže sa na organizátorov podujatí vzťahuje aj množstvo povinností, možno by stálo za to sa aj zamyslieť, kto je vlastne skutočným organizátorom podujatia a bez pochýb to aj v praxi vymedziť. V praxi totiž bežne na rôznych propozíciách či bulletinoch vidieť napísaných aj viacero organizátorov súčasne v snahe uviesť meno sponzora či obce, resp. iného subjektu, neuvedomujúc si pritom aj zodpovednosť, ktoré takýmto spôsobom spôsobom /možno aj bez ich vedomia/ tieto osoby preberajú. Je napr. organizátorom semifinále extraligy centrálny zväz alebo len usporiadateľský klub kde sa takéto podujatie koná?

Čo sa považuje za športové podujatie

Na účely tohto zákona sa podujatím rozumie súťaž, stretnutie, turnaj, turistické podujatie alebo iné podujatie spojené s pohybovo-rekreačnou aktivitou fyzických osôb v oblasti telesnej kultúry. Zákon síce definuje aj medzinárodné podujatia, či rizikové a s osobitným režimom, pre účely tohto článku sa však ďalej budem venovať len základnej legálnej definícii a s tým vyplývajúcimi povinnosťami. Za verejné sa považujú podujatia vtedy, ak sú prístupné pre individuálne neurčených divákov, čo sú v praxi takmer všetky stolnotenisové podujatia súťaží SSTZ od extraligy až po najnižšiu okresnú ligu.

Zákonných oznamovacích povinnosti nie je málo

V zmysle § 4ods. 1/ je organizátor podujatia povinný v písomnej alebo elektronickej forme oznámiť zámer organizovať podujatie obci, na ktorej území sa má podujatie konať. Ak ide o rizikové podujatie, podujatie s osobitným režimom alebo medzinárodné podujatie, organizátor podujatia podáva oznámenie aj príslušnému útvaru Policajného zboru a príslušnému športovému zväzu. Organizátor podáva oznámenie pred konaním podujatia najneskôr a/ 10 dní, b/ 15 dní ak ide o rizikové podujatie alebo podujatie s osobitným režimom alebo medzinárodné, alebo c/ 30 dní, ak sa má podujatie konať mimo športového zariadenia. V § 4 ods. 3/ je následne uvedených množstvo náležitostí oznámenia, od názvu, druhu a účelu podujatia, cez predpokladaný počet divákov, údajov o hlavnom usporiadateľovi až po počet dobrovoľníkov, ak zabezpečujú výkon usporiadateľskej služby. Spolu od písm. a/ až po p/ je to tak šestnásť! náležitostí oznámenia. Je však tiež pravdou, že na podujatia, na ktorom sa predpokladá účasť menej ako 300 účastníkov /väčšinu stolnotenisových podujatí/ sa nevzťahuje viacero ustanovení § 6 týkajúceho sa povinnosti organizátora. Stále však ostáva množstvo údajov, ktoré je organizátor povinný oznámiť.

Spolupráca športových organizácii a obcí by sa mala zvýšiť

Skúsme si napr. vygoogliť koľko miest a obcí má na svojich webových stránkach verejne dostupné aktuálne tlačivá na stiahnutie pre oznámenie športových podujatí. Je síce pravdou, že povinnosť zverejniť takéto tlačivá zákon obciam neukladá, no v rámci skvalitňovania spolupráce so športovými organizáciami s poddimenzovaným až neexistujúcim odborným aparátom by napr. kluby od samospráv takúto iniciatívu určite privítali. A keďže množstvo údajov potrebných oznámiť sa javí ako zaťažujúce a pre “malé” podujatia aj často nezmyselné, zákon umožňuje aj tzv. zjednodušenú formu oznámenia. V zmysle § 1 ods. 2/ Obec môže na základe miestnych podmienok všeobecne záväzným nariadením /VZN/ určiť, na ktoré z týchto podujatí sa nevzťahuje oznamovacia povinnosť podľa § 4 alebo môže zúžiť jej rozsah. Takýmto VZN by obce určite vyšli klubom v ústrety, keďže časť oznamovacích povinností by odpadla úplne, ďalšia časť by sa výrazne zúžila. Takýchto VZN je však ako šafranu. To by ale obce a mestá museli byť viac aktívne a takýto servis pre športové organizácie chcieť reálne poskytnúť.

Koncepcia športu by nemali byť len formálne

V zmysle § 64 zákona č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov pritom obec pri výkone samosprávy vypracúva koncepciu rozvoja športu na podmienky obce. Otázne je tiež koľko obcí si túto zákonnú povinnosť splnilo. Práve preto, aby takéto koncepcie neboli len akýmsi formálnym dokumentom vypracovaným pre účel dodržania litery zákona, je potrebné aby pri príprave takýchto dokumentov odborná športová obec s vedením samospráv viac aktívne komunikovala, rokovala a spoločne riešili napr. aj otázky týkajúce sa oznamovania športových podujatí či ďalších otázok. Aj z týchto dôvodov by sa do budúcnosti mala rozhodne zvýšiť spolupráca samospráv a športových organizácií.

V príprave hlavných usporiadateľov existujú veľké rezervy

V zmysle § 10 ods. 1/ a 2/ hlavný usporiadateľ riadi organizovanie podujatia a zabezpečuje plnenie úloh podľa pokynov organizátora podujatia. Môže ním byť fyzická osoba, ktorá a) dosiahla vek 21 rokov, b) dva roky sa podieľala na organizovaní podujatí, c) je zdravotne spôsobilá, d) je bezúhonná a e) má odbornú spôsobilosť na výkon činnosti hlavného usporiadateľa. No v oblasti získania odbornej spôsobilosti má väčšina klubov ako aj samotných zväzov výrazné rezervy. Hlavný usporiadateľ sa pritom v prípade potreby preukazuje osvedčením hlavného usporiadateľa. V zmysle § 10 ods. 5/ odbornú prípravu hlavného usporiadateľa zabezpečuje národný športový zväz prostredníctvom odborne spôsobilých osôb pre jednotlivé oblasti podľa § 13 ods. 5/,ktoré určujú rozsah teoretickej prípravy a praktickej prípravy. V zmysle § 10 ods. 6/ na vykonanie odbornej prípravy a skúšky hlavného usporiadateľa sa uchádzač prihlasuje formou elektronickej prihlášky zverejnenej na webovom sídle národného športového zväzu. Ak sa uchádzač nemôže prihlásiť na odbornú prípravu formou elektronickej prihlášky, prihlási sa písomnou prihláškou zaslanou na adresu národného športového zväzu. Odborná spôsobilosť sa pritom nevyžaduje len u hlavného usporiadateľa, ale aj u každého usporiadateľa v zmysle § 12 cit. zákona. Ten sa následne tiež preukazuje preukazom usporiadateľa.

Odborná spôsobilosť sa vyžaduje aj u delegáta zväzu

Ani funkcia delegáta však nie je samoúčelná. Aj v tomto prípade sa na výkon činnosti delegáta zväzu vyžaduje získanie odbornej spôsobilosti, ktorá sa získava absolvovaním odbornej prípravy a úspešným vykonaním skúšky /§ 13a ods 1/. Zabezpečuje ju národný športový zväz prostredníctvom odborne spôsobilých osôb pre jednotlivé oblasti podľa § 13 ods. 5, ktoré určujú rozsah teoretickej a praktickej prípravy. Po úspešnom vykonaní skúšky sa uchádzačovi vydá osvedčenie delegáta zväzu. V zmysle prechodných a záverečných ustanovení je pritom v § 31a uvedené, že odborná spôsobilosť delegáta zväzu získaná podľa predpisov účinných do 31. decembra 2015 zostáva zachovaná len do 31. decembra 2018.

Správne delikty a priestupky

Zákon č. 1/2014 Z. z. v ustanovení § 24 pomerne obsiahlym spôsobom popisuje aj množstvo priestupkov a správnych deliktov súvisiacich s organizáciou športových podujatí, a to pre porušenie a nedodržanie povinností od oznamovateľov športového podujatia až po organizátorov či usporiadateľov. Pokuty pre právnické osoby alebo fyzické osoby podnikateľov v takomto prípade ukladá Okresný úrad v sídle kraja. Aj za tie najmenej nebezpečné previnenia je však možné uložiť pokutu až do 2.000 EUR. Zákon však počíta aj so sankciami pre fyzické osoby – pre organizátorov podujatia, usporiadateľov, či účastníkov podujatia. Aj tu sa počíta s najmenšími pokutami až do výšky 300 EUR, samozrejme pri vážnejších porušeniach sa horná hranica priestupku zvyšuje. Priestupky podľa tohto zákona prejednávajú orgány policajného zboru.

Máme stále ešte čo doháňať

Je nesporné, že funkcie ako organizátor podujatia, usporiadateľ, či delegát boli až donedávna vykladané akosi “benevolentnejšie”. Postupne narastajúca legislatíva na úseku športového práva náš však núti k tomu, aby sme do budúcna aj týmto funkciám prikladali oveľa viac vážnosti. Osoby zodpovedná za organizáciu a priebeh športových podujatí tak majú čoraz viac zákonných povinností, aj keď o tom sami mnohokrát ani netušia. V zmysle § 15 je napr. organizátor podujatia či usporiadateľ oprávnený účastníkom podujatia ukladať viaceré povinnosti a zákazy, ktoré sú účastníci povinní strpieť. No aj keď sa nám na prvý pohľad zdá, že sa tieto náležitosti týkajú len futbalu či hokeja, nie je to pravda. Pokiaľ všetko prebehne hladko, sú všetci spokojní, no v prípade akéhokoľvek vážnejšieho problému, tieto osoby preberajú aj pomerne vysokú mieru zodpovednosti, na čo by sme do budúcna nemali zabúdať.
/autorský článok bol publikovaný v časopise Slovenský stolný tenis č. 1/2019/

-daf-


Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *