NITKULINEC Štefan

Národnosť
Slovenská republika
Typ hráča
obranár
Hraná strana
pravák
Aktuálne družstvo
ŠKST HE Dospelí 60+
Vek
72

Hráčske vybavenie

Drevo:
Forehand:
Backhand:

Fotogaléria hráča

Za celoživotný prínos a rozvoj stolného tenisu

Stalo sa už milou tradíciou, že pri príležitosti konania memoriálu Františka Karandyšovského každoročne udeľujeme cenu stolnotenisovej osobnosti Horného Zemplína. Cenu udeľujeme za celoživotný prínos a rozvoj tohto športu v regióne Horného Zemplína osobnosti, ktorá svojou prácou výrazne prispela k rozvoju stolného tenisu, či už na poli hráčskej, trénerskej alebo funkcionárskej, prípadne vykonávala inú záslužnú činnosť. Tohtoročným oceneným sa stal Štefan Nitkulinec, ktorý si ju dňa 10. septembra pri otvorení 3. ročníka memoriálu F. K. prevzal z rúk minuloročného laureáta Štefana Majerníka.

Stolnotenisové začiatky

Štefan Nitkulinec /15.1.1945/ sa narodil v Humennom ako najmladší z troch bratov. K stolnému tenisu ho v roku 1957 vo veku dvanástich rokov priviedol brat Ján /1934/, ktorý už v tom čase trénoval a hrával svoje súťažné stolnotenisové zápasy za Lokomotívu Humenné. V rovnakom období v Humennom hrávali hráči ako Kráľ či Ujhelský. Hrávalo sa v klubovniach futbalového ihriska na na mieste súčasného kúpaliska v Humennom, v každej bol jeden stôl. Stolný tenis hrával spočiatku ako doplnkový šport popri futbale.

Hrával pre radosť

Neskôr asi v štrnástich rokoch už nastupoval za Lokomotívu Humenné v okresnej súťaži, ktorá v tom čase zmenila herný priestor a všetky tréningy a zápasy sa už uskutočňovali v kultúrnom dome ČSD. Jeho spoluhráčmi boli napr. D. Račko, P. Rusnák a tiež ďalší brat Jozef /1942/, ktorý však nehral súťažne a chodil len trénovať. Neskôr si partia dospievajúcich humenských stolnotenisových nadšencov v areáli bývalého liehovaru v starom majeri upravili jednu miestnosť a postavili tam stôl, kde sa každý deň hrávalo viac menej pre radosť. Ešte pred nástupom na vojenčinu hrával súťažné zápasy za neďalekú obec Ptičie so spoluhráčmi Štefanom Hivkom, Bohušom Mindom a Milanom Majerníkom.

Neustále aktívny športovec

Po skončení vojenčiny v Malackách a Moravskom sv. Jáne, kedy sa aktívne venoval len futbalu, sa za zelené stoly vrátil opäť do Ptičieho, kde hrával do roku 1967. Následne sa opäť venoval futbalu a bol posilou obce Jasenov ako aj Ľubiša. K stolnému tenisu sa vrátil až v roku 1974 v čase, keď sa v najvyššej okresnej súťaži tvorilo družstvo PaC Humenné. Jeho spoluhráčmi v družstve boli Š. Jakubov, M. Škuba, L. Timuľák.

Pôsobil vo viacerých kluboch

Po dvoch sezónach v PaC Humenné a krátkom pôsobení v Dlhom n/C a opäť v obci Ptičie po roku 1980 už trénoval v Humennom. Krátko po otvorení novej stolnotenisovej haly kedy do Humenného prišli trénovať A. Paríšek a najmä K. Till, trénoval ako sparingpartner spolu s najmenšími deťmi. Neskôr ešte hrával v družstve ČH Humenné spolu s V. Suškom, K. Krokkerom a M. Cuperom. Vedúcim družstva bol J. Baník. Po vzniku humenskej mestskej ligy nemohol chýbať ako jej pravidelný účastník. Pred pätnástimi rokmi prestúpil do Kamenice n/C, kde pravidelne nastupoval tak v nižších krajských ako aj oblastných súťažiach.

Na rôznych pozíciách

V minulosti nebol aktívny len ako hráč, ale aj ako rozhodca, funkcionár a celkovo stolnotenisový nadšenec. Ako rozhodca sa podieľal na príprave a priebehu vo všetkých kluboch kde pôsobil, tí starší ho poznajú ešte z čias Ceny Chemkostavu, kde pravidelne rozhodoval, ako rozhodca sa podieľal aj na všetkých ročníkoch Memoriálu Vladislava Suška v Kamenici n/C. Po roku 2000 bol dve funkčné obdobia, spolu 8 rokov, tiež členom výkonného výboru ObSTZ Humenné, kde pôsobil aj vo funkcii predsedu športovo-technickej a kontrolnej komisie a výraznou mierou sa tak podieľal na rozvoji regionálneho stolnotenisového hnutia. Netreba opomenúť aj skutočnosť, že ako divák nevynechal snáď žiadne väčšie stolnotenisové podujatie na území mesta Humenné, čo ho rozhodne radí medzi najskalnejších stolnotenisových priaznivcov.

Vhodný celoživotný šport

Pri otázke čo by odkázal začínajúcim hráčom odpovedá bez zaváhania. Stolný tenis je skutočne celoživotným športom, veď na majstrovstvách sveta veteránov je dokonca aj kategória deväťdesiat plus. Aj napriek vysokej individualite, je to však mimoriadne spoločenský šport, keďže sa stretáva s kamarátmi a ďalšími športovými nadšencami, partiou ľudí čo nevysedávajú len doma. Sám sa ešte aj vo veku sedemdesiatnika zúčastňuje veteránskych podujatí. Pišta, ako ho familiárne všetci stolní tenisti volajú, je vyznávačom filozofie, že na to aby sme mali zo športu radosť, nie je bezpodmienečne potrebné dosahovať obrovské úspechy. Ak to robíme z presvedčenia, len tak pre radosť, môžeme ho v zdraví hrávať aj vo vyššom veku.

Nebráni sa novým výzvam

Aj to sú zrejme dôvody, prečo aj po sedemdesiatke prijal ponuku nášho klubu podieľať sa ako sparing na výchove najmladších humenských nádejí. Veď ako vraví, práce je stále dosť a registráciu má platnú do roku 2021.

Share on FacebookShare on Google+Tweet about this on TwitterEmail this to someonePrint this page